Desatinné znamienka sú praktickým spôsobom zaznamenávania čísel, ktorý v
porovnaní so zlomkami umožňuje jednoduché zaznamenávanie napr. desatín,
stotín či tisícin. Niektoré verzie desatinných čísel sú známe už z
desiateho storočia z Damasku alebo z 13. storočia z Číny. Systém záznamu
desatinných čísel sa ustálil až v roku 1593 vďaka práci nemeckého
matematika Krištofa Clavia, ktorý ich použil v astronomickej práci. Nový
výskum však teraz naznačuje, že Clavius vychádzal zo staršej štúdie
prác benátskeho kupca Jána Blanchina, ktorý sa od roku 1441 do roku 1450
venoval astrológii.
Objav sa podaril kanadskému matematikovi Glenovi Van Brummelenovi z
Trinity Western University počas toho, ako viedol stredoškolský
matematický tábor.
"Pamätám si, ako som s počítačom pobehoval hore-dolu po chodbách
ubytovne, hľadal som niekoho, kto ešte nespí, a vykrikoval som: 'Pozrite
sa, pozrite sa! Tento týpek používal desatinné znamienka v 40. rokoch
15. storočia!'," povedal Van Brummelen pre portál Nature News.
Myšlienka delenia celých čísel na menšie celky je prastará, matematici
až do stredoveku však väčšinou používali zlomky. Používanie desatinných
čísel bolo doménou astronómov, no tí nepoužívali desiatkovú, ale
šesťdesiatkovú sústavu, ktorá vznikla rozdelením 360-stupňového kruhu na
60 minút a každú minútu bolo ďalej možné rozdeliť na 60 sekúnd.
Matematici príležitostne používali zápisy pripomínajúce moderný zápis
desatinných čísel (pomocou bodiek a čiarok), uviedol Van Brummelen v
štúdii zverejnenej v žurnále Historia Mathematica. Jednotliví matematici
však používali rôzne systémy zápisu, ktoré si vzájomne neodovzdávali.
Van Brummelen v štúdii uvádza, že pokus o identifikáciu prvého
desatinného znamienka sa môže javiť ako nemožný, určenie prvého použitia
desatinnej bodky je jednoduchšie. Van Brummelen uvádza, že je ním dielo
s názvom "Tabulae primi mobilis B" o výpočte súradníc nebeských
objektov. Blanchinus sa stal správcom v rodine d'Esteovcov, ktorá vládla
v Benátkach, a vypracovával pre ňu horoskopy. Niektoré tabuľky v jeho
dielach obsahujú zápis desatinných čísel s bodkou v tej istej podobe, v
akej ho poznáme aj dnes z anglofónnych zápisov. V Európe sa vo
všeobecnosti používa desatinná čiarka.
Spôsob zápisu sa pomaly šíril, Clavius pravdepodobne poznal Blanchinove
práce, uvádza José Chabás z Universitat Pompeu Fabra (UPF) v Barcelone.
Autori vychádzajúci z Claviusa následne prebrali spôsob jeho zápisu s
desatinnou bodkou, ktorý začiatkom 17. storočia ustálil škótsky
vynálezca logaritmov John Napier.